Smilstvo proti prírode alebo Keď bola homosexualita trestným činom

Autor: Michal Chorvát | 7.2.2016 o 8:20 | Karma článku: 7,00 | Prečítané:  1569x

Od sodomie a večného zatratenia, cez smilstvo proti prírode a väzenie až po slobodnú lásku citovú i telesnú. V článku sa pozrieme na to, ako sa na našom území vyvíjal pohľad práva na homosexualitu, ale i sexualitu ako takú...

Takto pred rokom, 7. februára 2015, sa konalo referendum o rodine iniciované aktivistami z Aliancie za rodinu.

Ako právnik a historik zaoberajúci sa problematikou právneho postavenia národnostných menšín a etnických skupín som si povedal, že by som k tomuto „výročiu“ mohol zmapovať situáciu iných menšín – sexuálnych.

 

Časy dávne a ešte dávnejšie

Približne do 18. storočia sme na našom území nemali jednotne kodifikované trestné právo. Inak povedané, neexistoval dokument schválený panovníkom alebo parlamentom, ktorý by nám určoval, čo sa smie a čo je zakázané, prípadne trestné. Naši dávni predkovia sa teda riadili tzv. obyčajovým (zvykovým) právom. Toto právo, ako už jeho názov napovedá, bolo postavené na zvykoch a tradíciách, ktoré si spoločnosť vytvorila spontánne v priebehu dlhého času a sama od seba sa rozhodla ho považovať za záväzné. Právnici sa niekedy radi oháňajú latinčinou a tieto dva nepostrádateľné znaky právna veda označuje ako usus longaevus (zvyk je dlhodobo zažitý a používaný) a opinio iuris (všeobecné povedomie a štátne uznanie, že ide o zvyk, ktorý je právne záväzný).

V oblasti pravidiel sexuálneho správania Európanov vždy zohrávala dôležitú úlohu Svätá Biblia, ktorá sa ako zdroj kresťanského náboženstva stala základom pre neskoršie právne obyčaje...

Ak sa teda chceme dozvedieť, ako sa naši dávni predkovia pozerali na homosexualitu, musíme siahnuť po knihe, ktorá riadila celý ich život od narodenia po smrť (a ešte ďalej).

Asi najznámejšia zmienka o homosexualite v Biblii je v knihe Leviticus, konkrétne kapitoly 18 a 20. V kapitole 18, verši 22 sa píše: „Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou. To je ohavnosť.“[1] a 20:13: „Keby niekto súložil s mužom, ako sa súloží so ženou, dopustili by sa ohavnosti a obaja musia zomrieť. Sami ponesú vinu za svoju krv.“[2] Takto nejako vyzerá norma trestného práva: opis situácie (súlož dvoch mužov), čo s tým (nesmieš) a sankcia (obaja musia zomrieť), teda súlož dvoch mužov Biblia trestá smrťou.

V tomto momente 892 719 ľudí hlasujúcich v referende proti manželstvám párov rovnakého pohlavia nadšene jasá, že sa ich pravda potvrdila. Smiech ich však o malú chvíľu prejde... Spomenuté kapitoly knihy Leviticus totiž okrem známeho kostolného evergreenu neobsahujú len tie 2 vyššie uvedené verše, ale nachádzajú sa v nich desiatky veršov, ktoré až také známe nie sú pre ich, povedzme, „marketingovú nepohodlnosť“. Vedeli ste o tom, že sa okrem aktu muž + muž smrťou trestá aj hádka s otcom či matkou, cudzoložstvo s vydatou ženou, sex s nevestou (synovou ženou), ak by ste naraz spávali so svojou manželkou a jej matkou, všetkých troch vás čaká upálenie; a ani k styku so strýkom či strynou sa Biblia nastavia nadšene – zomriete bezdetní? Tí, ktorí sa ešte nezaradili do nejakej kategórie zatratených, pohlavný styk mimo manželstva Biblia označuje za smilstvo (rovnako ako homosexuálny styk) a „smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť sám Boh.“[3]

Nikomu nechcem brať ilúzie, ale ruku na srdce: Koľkí z toho milióna bohabojných referendistov mali svoj prvý pohlavný styk až po uzavretí manželstva? Len na pripomenutie: „Neviete vari, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani prostitúti mužov, ani ich súložníci, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“[4] (Hlavne pri tých opilcoch mi napadá, že v očistci a pekle bude, pravdepodobne, slovenčina jedným z úradných jazykov.)

 

Biblia hovorí jasne – za smilstvo smrť. Tohto sa stredoveký človek aj držal, smilstvo či cudzoložstvo boli skutočne trestané smrťou, väčšinou oboch aktérov. Tento krutý trest sa však onedlho v prípade mimomanželského sexu zmenil na palicovanie či pranierovanie a neskôr na prepadnutie majetku a vyhnanie z mesta. Za smilstvo sa považoval všetok mimomanželský pohlavný styk, pohlavný styk kresťana so židom a tiež čin sodomie (pohlavný styk dvoch mužov alebo muža či ženy so zvieraťom). Zaujímavosťou je, že v stredoveku bolo bežné pri sexuálnom trestnom čine súlože so zvieraťom súdiť oboch aktérov, teda aj zviera. (Odporúčam film Hodina prasaťa / The Hour of the pig, v ktorom sa na začiatku chystá poprava obesením muža a oslice za sodomiu. Oslicu nakoniec omilostia. Film ukazuje niektoré absurdity stredovekého práva – advokát obhajuje prasa obvinené z vraždy a medzi svedkov sú povolané napríklad aj myši...)

O trestnosti homosexuality máme však len málo informácií. V roku 1590 bol údajne v Žehušiciach (obec v Čechách, neďaleko Kutnej Hory) upálený istý učiteľ Sixtus, ktorý „své žáky násilím prznil a páchal na nich vlašské sodomství.“[5]

Tresty za smilstvo všetkého druhu sa ale vo všeobecnosti v priebehu času zmierňovali.  

 

Od osvietenstva po dnešok 

V 18. storočí nastáva zmena v európskom myslení. Končiaci sa barok vystriedalo odvážne novátorské obdobie osvietenstva. Keďže právo vždy reflektuje stav a nálady v spoločnosti, táto skutočnosť sa odrazila aj v oblasti trestného práva.

Až do roku 1789, kedy bol Jozefom II vydaný Všeobecný zákonník o zločinoch a trestoch na ne, sa u nás za homosexuálny styk uplatňoval trest smrti. Jozefínsky trestný zákonník ho však zrušil úplne, čím sa naša krajina (Rakúske mocnárstvo) stala prvou v Európe, v ktorej bol za „smilstvo proti prírode“ zrušený trest smrti.[6] Trestný zákonník z roku 1789 tento čin trestal verejným palicovaním, nútenými prácami, ťažkým žalárom alebo vyhnanstvom. Pri zmierňovaní trestov sa vychádzalo z doktríny, že trest má slúžiť na ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, ktorá nahradila dovtedajšiu predstavu o treste ako skutočnej odplate za spáchaný čin.

V roku 1803 bol pre Rakúsko a Krajiny Koruny českej vypracovaný nový Zákonník o zločinoch a ťažkých policajných priestupkoch, v ktorom sa „smilstwo proti přirozenj“ trestalo ťažkým žalárom v dĺžke 6 mesiacov až jedného roka.[7]

Zaujímavá môže byť úvaha o tom, prečo trestný zákon z pera Márie Terézie trestal homosexuálny styk smrťou, ale len o 14 rokov neskôr mohol byť „sodomita“ odsúdený len na 6 mesiacov. Opäť treba daný fakt chápať v širšom kontexte: Mária Terézia síce bola osvieteneckou panovníčkou, ale stále narodenou a vychovávanou v období baroka, preto jej radcom a ministrom prišlo stínanie hláv ako bežná súčasť súdnej praxe. Krátko po jej smrti však o hlavu prišla jej vlastná dcéra Mária Antoinetta, a to počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789. Francúzi povstali proti starému režimu, vyhlásili Deklaráciu práv človeka a občana, spísali ústavu, a okrem iného, z Francie vytvorili sekulárny štát. Na prelome storočí sa k moci dostal Napoleon, ktorý prostredníctvom svojich vojenských výbojov začal nové francúzske myšlienky, ale hlavne kodifikácie, šíriť ďalej do Európy. Tým sa aj k nám dostal akýsi závan liberalizmu.

Tento zákonník u nás v tom čase síce neplatil, ale bol dočasne prijatý v roku 1843 a potom ešte raz krátko po páde Bachovho absolutizmu v roku 1861.

 

Bachov absolutizmus

V 50. rokoch 19. storočia sa k moci dostal minister vnútra Alexander von Bach, ktorého režim sa prejavoval predovšetkým obmedzovaním slobody zhromažďovania, slova, bola zavedená cenzúra tlače a všadeprítomný policajný dozor v podobe tajnej polície a jej agentov... (Práve z tohto obdobia pochádza známa fráza „Dávaj si bacha!“)

Počas vlády Alexandra Bacha bol prijatý Zákon č. 117/1852 Ríšskej zbierky, o zločinoch, prečinoch a priestupkoch, ktorý v § 129 za zločin smilstva s osobou toho istého pohlavia určil trest od 1 do 5 rokov ťažkého žalára. Keďže už išlo o kodifikáciu moderného typu, skutková podstata bola zákonom rozvitá o priťažujúce okolnosti: Ťažký žalár o dĺžke 5 až 10 rokov sa udeľoval za čin spáchaný „nebezpečným vyhrážaním, skutočne vykonaným násilím alebo ľstivým omámením zmyslov učiniac osobu neschopnú, aby mu odpor činila“. Ak došlo pri násilnom čine k ublíženiu na zdraví, predlžoval sa trest na 10 až 20 rokov. A ak bola pri čine spôsobená smrť obete, udeľoval sa trest doživotný.[8] Ten istý zákon obsahoval pre moderného človeka aj isté perličky v podobe trestu pre toho, kto zviedol mladú ženu pod prísľubom manželstva, ale sľub nedodržal (jeden až tri mesiace tuhého väzenia plus náhrada škody), cudzoložstvo (jeden až tri mesiace väzenia), zvedenie neplnoletého syna slúžkou (jeden až tri mesiace tuhého väzenia)...

Ako som už vyššie uviedol, po odvolaní Alexandra Bacha sa úprava trestného práva vrátila späť do podoby z roku 1843.

 

V roku 1878 bola v Uhorsku prijatá nová a moderná úprava trestného práva v podobe Zákonného článku č. V/1878, o zločinoch a priestupkoch. Tento zákon trestal smilstvo proti prírode odňatím slobody do jedného roku. Ak k činu došlo násilím alebo vyhrážkou, trestalo sa väzením do 5 rokov, a ak bola pri čine spôsobená smrť, doživotím.[9] Táto úprava na Slovensku pretrvala až do roku 1950.

Veľmi zaujímavým je fakt, že kým na Slovensku platil zákon z roku 1878 trestajúci maximálne jedným rokom väzenia, v českej časti Československa sa trestalo podľa už spomenutého zákona z roku 1852, ktorý stanovil 1 až 5 rokov väzenia, teda trestnoprávna úprava homosexuality bola na Slovensku miernejšia než v Čechách a na Morave.

 

Počas druhej svetovej vojny boli okrem Židov, Rómov, politických odporcov a mnohých ďalších prenasledovaní aj homosexuáli. Hrubé odhady hovoria o približne 50 tisícoch obetí. Koľko homosexuálnych ľudí zo Slovenska sa stalo obeťami perzekúcií nevedno. (Aspoň mi nie je známe.)

 

V roku 1950 bol vo vtedy už komunistickom Československu prijatý nový Trestný zákon (č. 86/1950 Zb.), ktorý opustil archaickú terminológiu „smilstvo proti prírode“ a nahradil ju novým pomenovaní „pohlavný styk s osobou toho istého pohlavia“. Tento skutok sa trestal odňatím slobody až na jeden rok, čím sa vlastne zjednotila československá právna úprava v prospech miernejšieho trestu. Jeden až päť rokov odňatia slobody hrozilo páchateľovi, ktorý čin spáchal s osobou mladšou než 18 rokov alebo za odplatu; a kto sa ponúkol na pohlavný styk za odplatu, bol potrestaný trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.

V 60. rokoch nastalo všeobecné uvoľnenie pomerov ako vo Východnom, tak i v Západnom bloku: U nás sa opatrne zavádzali prvky demokracie v podobe dubčekovskej Pražskej jari a na Západe prebiehala tzv. sexuálna revolúcia. V tomto spoločenskom prostredí bol v roku 1961 prijatý nový Trestný zákon č. 140/1961 Zb., ktorý už trestný čin homosexuálneho pohlavného styku neobsahoval, čím došlo k dekriminalizácii pohlavného styku medzi osobami toho istého pohlavia.

 

Krátka úvaha na záver

Prečo došlo k dekriminalizácii trestného činu, ktorý bol trestným celé stáročia? Táto otázka je úplne prirodzená. Podstatným znakom trestného činu je jeho spoločenská škodlivosť a skutočnosť, že sa jeho konaním inej osobe spôsobuje bezprávie. Napríklad: znásilnenie – spôsobuje sa bezprávie znásilnenej žene, krádež – bezprávie pociťuje okradnutý. (Či už homosexuálny alebo heterosexuálny) pohlavný styk dvoch ľudí, ktorí ho vykonávajú dobrovoľne, nevyvoláva žiadne bezprávie, a teda ani spoločenskú škodlivosť. Z tohto vyplýva, že podľa modernej trestnoprávnej doktríny je trestnosť pohlavného styku dvoch mužov alebo dvoch žien nezmyslená.

Ostávajú však ešte dva argumenty. Jedným z nich je Biblia, ktorá v istých pasážach telesný kontakt dvoch mužov odsudzuje. Dnes však už pri tvorbe moderného trestného práva nemožno z Biblie vychádzať. Ak by sme sa chceli vrátiť k biblickým odkazom, museli by sme trestať okrem iného aj opilstvo, rúhanie, cudzoložstvo či predmanželský a mimomanželský sex. (A to by sme asi nechceli, všakže?)  

Okrem právneho a biblického argumentu tu máme ešte argument, nazvime ho, ľudový, a síce argument typu: „Mali by to zakázať! Veď je to hnusné a nechutné!“ Áno, nie každému je po chuti predstavovať si dvoch mužov. (Schválne píšem o mužoch, keďže obchod s lesbickým pornom má miliardové zisky.) Na tento argument pre jeho iracionalitu, žiaľ, neexistuje racionálny protiargument, snáď len rada – Ak mi je niečo nechutné, tak si to nepredstavujem. A okrem toho, hľadieť susedovi do spálne nie je práve najslušnejšie...

 

 

 

[1] http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=lev&strana=18&hl_druh=0#ts1

[2] http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=lev&strana=20&hl_druh=0#ts1

[3] List Hebrejom 13:4 Zdroj http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=heb&strana=13&hl_druh=0#ts1

[4] Prvý List Korinťanom 6:9 Zdroj http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=1co&strana=6&hl_druh=0#ts1

[5] MALÝ, Karel. Trestní právo v Čechách v 15. – 16. století. Praha: Karlova univerzita, 1979. s. 245 citované podľa VOJÁČKOVÁ, Markéta. Historický vývoj právní úpravy sexuálních trestních činů. Brno, 2014, 50 s. Balalárska práca. Masarykova univerzita, Právnická fakulta.

[6] http://www.wedplan.biz/db/index.php?title=Gesetzeslage_zur_Homosexualit%C3%A4t

[7] §113 a §114 Kniha práw nad přečiněnjmi hrdelnjmi a těžkými řádu Městského, (totiž Policye) přestupky. 1803 dostupné z http://kramerius.nkp.cz/kramerius/MShowMonograph.do?id=21924

[8] §§125,126,129 a 130 Zákon č. 117/1852 Ríšskej zbierky, o zločinoch, prečinoch a priestupkoch dostupné z http://www.epravo.cz/vyhledavani-aspi/?Id=17&Section=1&IdPara=1&ParaC=2

[9] §241 a 242 1878. évi V. törvénycikk a magyar büntetőtörvénykönyv a büntettekről és vétségekről dostupné z http://www.1000ev.hu/index.php?a=3¶m=5799

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?